Uzeu:Lucyin/intrêyes awousse-setimbe-octôbe 2005
Li splitchant motî do walon: intrêyes des moes d' awousse, setimbe & octôbe 2005.
Viyaedjes, veyes & hamteas del Walonreye. candjî
Province di Lidje candjî
- Dizon
- Boye
- Rozou-Crinnwik
- Cwareme
- Hesta, Hestatî
- e Réze
- Mermwete
- Eure-li-Romin
- Råcoû, Råcotê
- Solire
- Saive-dilé-Blegné
- Saive-dilé-Wareme
- Cele-dilé-Wareme
Province di Nameur candjî
Province do Lusimbork candjî
Procince do Hinnot candjî
Aiwes del Walonreye candjî
Pitits nos et nos d' famile candjî
- Litawe (no d' famile)
- Cwareme (no d' famile)
- Rossea, Rossele, Roslet, Rosset (no metou & no d' famile)
- Limpreur (no d' famile).
Djeyografeye et istwere do monde. candjî
Viyaedjes di Flande. candjî
Ôtes payis. candjî
- Galasreye (vî payis)
- Galate (peupe)
- Trouk, trouk
- Tourkeye (payis)
Mots spepyîs pår candjî
- croper, cropaedje, cropeu, cropant
- a crocrope
- crope-el-coulêye
- cropecinde
- crope-ezès-cindes
- cropeu-ezès-cindes
Mots d' ådjourdu, noûmots, mots erî-rfwaits, mots calkés. candjî
Mots intrés al varade candjî
- sir (addj., peur)
- soke
- agayon
- fristouyî
- leddimwin
- houkî, houcaedje, houcrece, houkeu
- brouxhe
- rabistoker
- rapotiker
- distoker
- veroûle
- maca
- rosse, rossea, rosset, rossete, roslet
- piroe
- brigosse
- tchamarete
- reper, reprece, repete
- saeyea, saeyete, saeyoûle
- mwelon
- astapler
- tcherete, tcheri, tcherå
- sibeuler
- schete
- kénte
- ninte
Mots intrés pa parintêye candjî
Mots intrés pa tinme candjî
- Hoyires :
- Agricoûteure.
- Grådes e l' årmêye ey el politike
- cåzer on lingaedje k' on n' comprind nén.
- grandeur et groxheur
- raptiti, raptitixhaedje, raptitixha, raptitixhant
tchampions candjî
Linwince & croejhete walone candjî
omonimes candjî
e rfondou candjî
- mene (trô k' on-z î saetche ås minrês)
- mene (aparexhance do vizaedje)
- mene (mene di croyon, mene ki potche)
Omonimeye coinrece candjî
Emacralés nos d' viyaedjes candjî
- Saive, Saivlete
- Eure
- Cele
Pwaires minimom. candjî
bodjes omonimeye candjî
Sinonimes candjî
- cåzer a ptite vwès.
- cossén d' pî.