Codjowaedjes Simon Stasse (live) : Diferince etur modêyes

Contenu supprimé Contenu ajouté
Pablo (copiner | contribouwaedjes)
m co ene miete...
Pablo (copiner | contribouwaedjes)
m co ene miete...
Roye 29:
# '''[[Codjowaedje adjincer|adjincer]]''' (18) (A=B=C=adjinç, eyet ç <-> c) (modele normålijhî: [[codjowaedje dsfacer|disfacer]])
# '''''divôrcer''''' ([[Codjowaedje divoircî|divoircî]]) (19) (A=''divôrç-'', B=C=''divôrcêy-'', eyet c <-> ç)
# [ [[Codjowaedje djåzer|djåzer]] ] (20) (A=B=C=djåz-) (c' est on modele a pårt paski sacwants scrijheus e [[sistinme Feller]] candjèt les "z" a "s" å coron, eg: ''dji djåse'') (modele normålijhî: [[codjowaedje bouter|bouter]])
# '''''ètèrer''''' ([[Codjowaedje eterer|eterer]]) (21) (A=''ètèr-'', B=C=''ètér-'') e rfondou ci candjmint fonetike la n' est nén scrît (il est otomatike sorlon ki l' sillabe soeye cloyowe ou nén) (modele normålijhî: [[codjowaedje bouter|bouter]])
# '''''considèrer''''' ([[Codjowaedje considerer|considerer]]) (22) (A=''considèr-'', B=C=''considêr-'') minme rimarke ki po «eterer» (modele normålijhî: [[codjowaedje bouter|bouter]])
Roye 112:
# '''''aveûr''''' ([[Codjowaedje aveur|aveur]]) (98) disrîlé (dj' a, nos avans, il ont; dj' ava ou ''eûri'', nos avîs, dj' ''aveû'', dj' årè, nos årans, ki dj' åye, ki nos ''åyanse''; dj' a-st avou (ou ''avu'', ''awou'', ''åyou''), tot åyant ou avant)
# '''''achîr''''' ([[Codjowaedje ashir|ashir]]) (99) (A=''achiy-'' B=''achî-'' C=''achîs-''; dj' a-st achou) (droldimit scrît ''achîr'' et nén ''assîr'' dins l' tåvlea; avou "''assîr''" li pårticipe candje: ''assiou'')
# '''''deûr / diveûr''''' ([[Codjowaedje doere|doere]] / [[Codjowaedje diveur|diveur]]) (100) (A= B= C= )
# '''''valeûr''''' ([[Codjowaedje valeur|valeur]]) (103) (A= B= C= )
# '''''voleûr''''' ([[Codjowaedje voleur|voleur]]) (104) (A= B= C= )
# '''''èsse''''' ([[Codjowaedje esse|esse]]) (106) disrîlé
# '''''mète''''' ([[Codjowaedje mete|mete]]) (107) (A= B= C= )
# '''''crèhe''''' ([[Codjowaedje crexhe|crexhe]]) (108) (A= B= C= )
# '''''parète''''' (109) (A= B= C= )
# '''''convinke''''' (110) (A= B= C= )
# '''''[[Codjowaedje ponde''|ponde]]''' (111) (A= B= C= )
# '''[[Codjowaedje spåde|spåde]]''' (112) (A= B= C= )
# '''''piède''''' ([[Codjowaedje piede|piede]]) (113) (A=''pièrd-'', B=''pièd'-'', C=''pièd-''; dji ''pièd&#39;'', nos ''pièrdans'', dji ''pièd'rè'', ki dj' ''piède'', dj' a ''pièrdou''); parey e rfondou (mins sins eployaedje di coron-crole): (A=pierd-, B=C=pied-; dji piede, nos pierdans, dji piedrè, ki dj' piede, dj' a pierdou)
# '''''piède''''' (piede) (113) (A= B= C= )
# '''[[Codjowaedje rinde|rinde]]''' (114) (A=''rind-'', B=''rind-'', C=''rins-''; dji ''rind'', nos ''rindans'', dji ''rindrè'', ki dj' ''rinse'', dj' a ''rindou''); parey e rfondou, såf pol sudjonctif: (A=B=C=rind-; dji rind, nos rindans, dji rindrè, ki dj' rinde, dj' a rindou)
# '''rinde''' (114) (A= B= C= )
# '''''keûse''''' ([[Codjowaedje keuze|keuze]]) (115) (A=''coz-'', B=''keûz-'', C=''keûz-''; dji/ti/i ''keûs&#39;'', nos ''cozans'', dji ''keûz'rè'', ki dj' ''keûse'', dj' a ''cozou''); e rfondou: (A=coz- B=C=keuz-; dji keuze, ti keuzes, i keuze, nos cozans, dji keuzrè, ki dj' keuze, dj' a cozou) {a-z aveuri}
# '''''keûse''''' (keuze) (115) (A= B= C= )
# '''''tinre''''' ([[Codjowaedje tini|tini]]) (117) (A=''t(i)n-'', B=''tin-'', C=''tinz-''; dji ''tin'', nos ''t'nans'', dji ''tinrè'', ki dj' ''tinze'', dj' a ''t'nou''); e rfondou si codjowe come «vini»: (A=t(i)n-, B=tén-, C=tegn-; dji tén, nos tnans, dji ténrè, ki dj' tegne, dj' a tnou)
# '''''tinre''''' (117) (A= B= C= )
# '''''hére''''' ([[Codjowaedje haire|haire]]) (118) (A=''hay-'', B=''hé-'', C=''héz-''; dji ''hé'', nos ''hayans'', dji ''hérè'', ki dj' ''hése'', dj' a ''hayou'' (mins pårticipe prezintrece disrîlé: tot ''hèyant''); e rfondou: (A=haey- B=hai-, C=haiy-; dji hai, nos haeyans, dji hairè, ki dj' haiye, dj' a haeyou, tot haeyant).
# '''''hére''''' (118) (A= B= C= )
# '''''creûre''''' ([[Codjowaedje croere|croere]]) (119) (A=''crèy-'', B=''creû-'', C=''creûz-''; dji ''creû'', nos ''crèyans'', dji ''creûrè'', ki dj' ''creûse'', dj' a ''crèyou''); e rfondou n' a k' deus bodjes (A=C=croey-, B=croe-; dji croe, nos croeyans, dji croerè, ki dj' croeye, dj' a croeyou)
# '''''creûre''''' (croere) (119) (A= B= C= )
# '''''scrîre''''' ([[Codjowaedje scrire|scrire]]) (120) (A=''scriy-'', B=''scrî-'' ou ''scrèy-'', C=''scrîz-'' ou ''scrèy-''; dji ''scrî'' ou ''scrèye'', nos ''scriyans'', dji ''scrîrè'' ou ''scrèyerè'', ki dji ''scrîse'' ou ''scrèye'', dj' a ''scrît ou ''scrîs''); e rfondou i n' a k' ene cogne par bodje, li pårticipe est erîlé avou "t" (come les ôtes viebes del sôre -(a)ire), et l' cossoune est "jh": (A=scrijh-, B=scrî-, C=screy-; dji scrî, nos scrijhans, dji scrirè, ki dji screye, dj' a scrît)
# '''''scrîre''''' (scrire) (120) (A= B= C= )
# '''''boûre''''' ([[Codjowaedje boure|boure]]) (121) (A=''bol-'', B=''boû-'', C=''boûz-''; dji ''boû'', nos ''bolans'', dji ''boûrè'', ki dj' ''boûse'', dj' a ''bolou''); e rfondou li sudjonctif eploye li bodje A (et on n' sicreye nén l' tchapea sol "ou" pa dvant "r"): (A=C=bol-, B=boû-; dji boû, nos bolans, dji bourè, ki dj' bole, dj' a bolou)
# '''''boûre''''' ([[Codjowaedje boure|boure]]) (121) (A= B= C= )
# '''''divôre''''' (122) (A=''d'vol-'', B=''d'vô-'', C=''d'vôz-''; dji ''d'vô'', nos ''d'volans'', dji ''d'vôrè'', ki dj' ''d'vôse'', dj' a ''d'volou'')
# '''[[Codjowaedje ponre|ponre]]''' (123) (A=''poun-'', B=''pon-'', C=''pons-''; dji ''pon'', nos ''pounans'', dji ''pon'rè'', ki dj' ''ponse'', dj' a ''ponou''); e rfondou «ponre» si codjowe come å coûtchant (on seu bodje), mins sorlon l' uzance lidjwesse po les cawetes des singulîs prezintreces (dji pon, ti pons, i pond): (A=B=C=pon-, dji pon, nos ponans, dji ponrè, ki dj' pone, dj' a ponou)
# '''[[Codjowaedje ponre|ponre]]''' (123) (A= B= C= )
# '''''aploûre''''' ([[Codjowaedje aploure|aploure]]) (124) (A=''aplov-'', B=''aploû-'', C=''aploûz-''; dj' ''aploû'', nos ''aplovans'', dj' ''aploûrè'', ki dj' ''aploûse'', dj' a-st ''aploû''); e rfondou li sudjonctif est avou "v" et on pårticipe erirece erîlé avou -ou: (A=aplov-, B=aploû-, C=aplouv-; dj' aploû, nos aplovans, dj' aplourè, ki dj' aplouve, dj' a-st aplovou)
# '''''aploûre''''' ([[Codjowaedje aploure|aploure]]) (124) (A= B= C= )
# '''''heûre''''' ([[Codjowaedje scheure|scheure]]) (125) (A=''hoy-'', B=''heû-'', C=''heûz-''; dji ''heû'', nos ''hoyans'', dji ''heûrè'', ki dj' ''heûse'', dj' a ''hoyou''); e rfondou li sudjonctif est fwait sol bodje A: (A=C=schoy-, B=scheu-; dji scheu, nos schoyans, dji scheurè, ki dj' schoye, dj' a schoyou)
# '''[[Codjowaedje clôre|clôre]]''' (126) (A=''cloy-'', B=''clô-'', C=''clôz-''; dji clô, nos cloyans, dji clôrè, ki dj' ''clôse'', dj' a clôs ou cloyou); e rfondou li sudjonctif est avou "y" C=''clôy-'' (mins scrît sins tchapea): (A=C=cloy-, B=clô; dji clô, nos cloyans, dji clôrè, ki dj' cloye, dj' a clôs ou cloyou)
# '''[[Codjowaedje clôre|clôre]]''' (126) (A= B= C= )
# '''''beûre''''' ([[Codjowaedje boere|boere]]) (127) (A=''buv-'', B=''beû-'', C=''beûz-''; dji ''beû'', nos ''buvans'', dji ''beûrè'', ki dj' ''beûse'', dj' a ''bu''); e rfondou li scrijhaedje si fwait avou "oe" po tos les cas: (A=C=boev, B=boe; dji boe, nos boevans, dji boerè, ki dj' boeve, dj' a boevou) {a-z aveuri}
# '''[[Codjowaedje lére|lére]]''' (128) (AAA=''léh-'', B=''lé-'', C=''léz-''; dji ''lé'', nos ''léhans'', dji ''lérè'', ki dj' ''lése'', dj' a ''léhou'' ou ''lé''); e rfondou ci viebe la a-st on candjmint d' voyale é<->i å dierin pî (nén les ôtes viebes come «cure» ou «dure»): (A=lijh, B=lé/li-, C=léjh-; dji lé, nos lijhans, dji lirè, ki dj' léjhe, dj' a léjou ou lî)
# '''''plêre''''' ([[Codjowaedje plaire|plaire]]) (129) (A=''plêh-'', B=''plê-'', C=''plêz-''; dji ''plê'', nos ''plêhans'', dji ''plêrè'', ki dj' ''plêse'', dj' a ''plêt'' ou ''plêhou''); e rfondoou li sudjonctif eploye li bodje A et i n' a k' on seu pårticipe erirece: (A=C=plaijh-, B=plai-; dji plai, nos plaijhans, dji plairè, ki dj' plaijhe, dj' a plait)
# '''''dîre''''' ([[Codjowaedje dire|dire]]) (130) (A=''d(i)h-'', B=''dî-'', C=''dèy-''; dji di, nos ''d'hans'', dji ''dîrè'', ki dj' ''dèye'', dj' a dit); parey e rfondou (a pus k' on n' sicreye nén les tchapeas so les "î" pa dvant "r"): (A=d(i)jh-, B=di-, C=dey-; dji di, nos djhans, dji dirè, ki dj' deye, dj' a dit)
# '''''sûre''''' ([[Codjowaedje shure|shure]]) (131) (A=''sûv-'', B=''sû-'', C=''sûz-''; dji ''sû'', nos ''sûvans'', dji ''sûrè'', ki dj' ''sûse'', dj' a ''sû ou sûvou''); e rfondou li sudjonctif est avou "v": (A=C=shuv-, B=shû-; dji shû, nos shuvans, dji shurè, ki dj' shuve, dj' a shuvou)
# '''''brêre''''' ([[Codjowaedje braire|braire]]) (132) (A=''brèy-'' B=''brê-'' C=''brêz-''; dji ''brê'', nos ''brèyans'', dji ''brêrè'', ki dj' ''brêse'', dj' a ''brêt''); e rfondou li sudjonctif prezintrece est avou "y": (A=brey-, B=brai, C=braiy-; dji brai, nos breyans, dji brairè, ki dj' braiye, dj' a brait)
# '''''rîre''''' ([[Codjowaedje rire|rire]]) (133) (A=''riy-'', B=''rî-'', C=''rèy-''; dji ''rèy'', nos ''riyans'', dji ''rîrè'', ki dj' ''rèye'', dj' a ''ri''); e rfondou «rire» a-st on dobe codjowaedje, onk di zels c' est l' minme ki chal (mins avou on longou "î" pol pårticipe erirece): (A=riy, B=rî, C=rey; dji reye, nos riyans, dji rirè, ki dj' reye, dj' a rî); l' ôte codjowaedje, a môde namurwesse eploye "rî" pol singulî prezintrece (dji rî, ti rîs, i rît).
# '''''sourîre''''' ([[Codjowaedje sorire|sorire]]) (134) distrîlé (A=''souriy-'', B=''sourî-'', C=''souriyêy-''; dji ''souriyêye'', nos ''souriyans'', dji ''sourîrè'', ki dj' ''souriyêye'', dj' a ''souri''); li diferince avou «rire» c' est li ''èy'' ki candje a ''iyêy'', di pus les 3 djins plurial do suddjonctif prezintrece ont "iy" ki candje a "îy" (ki nos ''sourîyanse''), notez eto li pårticipe erirece avou on court "i"; e rfondou «sorire» si codjowe pår come «rire»
# '''[[Codjowaedje aler|aler]]''' (136) disrîlé
# '''''chèrvi''''' ([[Codjowaedje siervi|siervi]]) (137) (A=''chèrv-'', B=C=''chèv-''; dji ''chèv'', nos ''chèrvans'', ''dji ''chèvrè'', ki dj' ''chève'', dj' a ''chèrvou''); les 3 djins singulî prezintrèce finixhet avou "v" (dji/ti/i ''chèv''); e rfondou c' est parey, mins li scrijhaedje des 3 djins do singulî est erîlé avou des cawetes -e/-es/-e: (A=''sierv-'', B=C=''siev-''; dji sieve, ti sieves, i sieve, nos siervans, dji sievrè, ki dj' sieve, dj' a siervou)
# '''''concouri''''' ([[Codjowaedje concori|concori]]) (138) (A=''concour-'', B=C=''concoûr-''; dji ''concoûr'', nos ''concourans'', dji ''concoûrrè'', ki dj' ''concoûre'', dj' a ''concouru'' (a noter l' pårticipe erirece foû rîle avou on "u")); e rfondou les viebes di cisse sôre la sont-st erîlés come «cori» (A=concor-, B=C=concour-; dji concour, nos concorans,... dj' a concorou)
# '''''discouri''''' ([[Codjowaedje discori|discori]]) (139) (A=''discour--'', B=C=''discourêy-''; dji ''discourêye'', nos ''discourans'', dji ''discourêyerè'', ki dj' ''discourêye'', dj' a ''discorou''; mins i s' pout eto codjower come li modele di dvant (tchuze eployeye e rfondou)
# '''[[Codjowaedje cori|cori]]''' (140) (A=cor- B=C=''coûr-'', dj' a corou); parey e rfondou (såf k' on n' sicreye nén l' tchapea sol "ou" pa dvant on "r"): (A=cor- B=C=cour-; dji cour, nos corans, ki dj' coure, dj' a corou)
# '''''dwèrmi''''' ([[Codjowaedje doirmi|doirmi]]) (141) (A=''dwèrm-'', B=C=''dwèm''); pol singulî prezintrece il eploye on scrijhaedje avou crole (dji ''dwèm&#39;'') purade ki l' pus classike moya e (dji ''dwème''); ôtrumint, c' est parey e rfondou: (A=doirm-, B=C=doim-; dji doime, nos doirmans, ki dj' doime, dj' a doirmou)
# '''''ènn'aler''''' ([[Codjowaedje endaler|endaler]]) (142) disrîlé
# '''''ènnè raler''''' ([[Codjowaedje enderaler|enderaler]]) (143) disrîlé
# '''[[Codjowaedje fé|fé]]''' (144) disrîlé
# '''''intèrvini''''' ([[Codjowaedje etervini|etervini]]) (145) (A=''intèrvin-'', B=''intèrvin-/intèrvê-'', C=''intèrvins-''; dj' ''intèrvin'', nos ''intèrvinans'', dj' ''intèrvinrè/intèrvêrè'', ki dj' ''intèrvinse'', dj' a-st ''intèrvinou''); e rfondou li sudjonctif singulî eploye ene cogne avou "y" (k' a divnou "gn"): (A=etervin- B=etervén- C=etervegn-; dj' etervén, nos etervinans, dj' etervénrè, ki dj' etervegne, dj' a-st etervinou)
# '''''lèyî''''' ([[Codjowaedje leyî|leyî]]) (146) (A=''lèy-'', B=''lê-'', C=''lêy-/lês-''; dji ''lê'', nos ''lèyans'', ki dj' ''lêye'' ou ''lêsse'', dj' a ''lèyî''); e rfondou i gn a ki l' cogne "y" do sudjonctif, pol restant c' est parey: (A=ley-, B=lai-, C=laiy-; dji lai, nos leyans, ki dj' laiye, dj' a leyî)
# '''[[Codjowaedje minti|minti]]''' (147) (A=mint- B=''minti-/mint'-'' C=mint-; dji ''mint&#39;'', nos mintans, dji ''mintirè'' ou ''mint'rè'', ki dj' ''minte'', dj' a minti); e rfondou ci viebe est del 4inme troke, çou k' est dné eto come dobe codjowaedje pa Stasse: (A=B=C=mintixh-; dji mintixh, nos mintixhans, ki dj' mintixhe, dj' a minti)
# '''[[Codjowaedje pårti (endaler)|pårti]]''' (148) (A=pårt- B=''påt'-'' C=påt-; dji ''påt&#39;'', nos pårtans, ki dj' påte, dj' a pårti); parey e rfondou (a pus k' on sicreye nén des croles: dji påte, dji påtrè)